1.
Bódhidharma (Bódidharma) sa narodil okolo roku 440.v Kanchi (Kanči), hlavnom meste kráľovstva Pallava v južnej Indii. Jeho rodné meno bolo Bódhitara (Bóditara). Mal dvoch starších bratov – Chandrataru (Čandratáru) a Gunatáru. Pochádzal z kasty kshatryov (kšatrijov – bojovníkov),aj keď niektoré pramene uvádzajú, že bol brahmanom. Svoje detstvo prežil v buddhistickej provincii južne od Madrásu. V dospelosti sa vzdal prepychového života indického šľachtica a ako buddhistický mních sa stal žiakom dvadsiateho siedmeho patriarchu zenu (dhjány – džány) Prajnatary (Pradžnatáry), s ktorým ho zoznámil otec kráľ Simhavarmana (Simavarmana) a ktorý bol pozvaný zo starobylého buddhistického centra Magadha. Prajnatarya mu pozdejšie odovzdal učenie, keď poznal hĺbku jeho duchovného vzhľadu, a tak sa Bódhidharma stal dvadsiatym ôsmym patriarchom v Indickej línii. Na cestu do Číny sa Bódhidharma vydal podľa záznamov chrámu Luo – Jang z roku 547 na základe želania svojho majstra Prajnatary, ktoré mu oznámil na smrteľnej posteli. Ale podľa Jing – té chuān – téng – lǔ (Ťing – Te Čchuan – Teng – Lu), čínskej zbierky o živote Chénových (Čchanových) majstrov z roku 1004 urobil toto rozhodnutie sám, pretože bol zarmútený úpadkom buddhizmu za hranicami Indie. Okolo roku 520 priplával do dnešného prístavu Kanton. Potom putoval na sever na pozvanie cisára Wu – Tiho z juhočínskej dynastie Liang na jeho dvor do Nankingu (vtedajšieho Jingkāng čit.Ťing – Kchangu) hlavného mesta ríše. Tu vzbudil neľúbosť cisára Wua, keď na jeho otázku: Aké má zásluhy zakladaním buddhistických kľáštorov, Bódhidharma odpovedal, že žiadne. To otriaslo cisárovou predstavou o buddhizme, a tak sa následne opýtal: Čo je potom prvým princípom svätej doktríny? Bódhidharma odpovedal – „ Je úplne prázdna, nič posvätné v nej nie je. „Kto si potom ty, kto sa opovažuješ pred nás predstúpiť „? – opýtal sa cisár. Ja neviem – odpovedal Bódhidharma. Bódhidharmove odpovede je treba chápať z hľadiska buddhistického učenia o prázdnote, kde sa hovorí o tom, že je faktom to, že nič nemá trvalú podstatu a že všetko je v podstate prázdne. Preto svojim spôsobom neexistujú žiadne zásluhy a ani žiadna osoba,
2.
ktorá zásluhy vykonáva, žiadna posvätná doktrína a dokonca ani Bódhidharma. Všetko sú len koncepty, ktoré sú vytvárané ľudskou mysľou. Keď Bódhidharma zistil, že cisár nie je pripravený prijať jeho učenie, vydal sa na sever do kráľovstva Wej. Tu sa nakoniec uchýlil do šaolinského kláštora, kde mal údajne stráviť v neďalekej jaskyni deväť rokov v meditácii (zazen) – hľadením do steny .V tej dobe bol buddhizmus veľmi populárny v Číne a dalo by sa očakávať, že Bódhidharma nebude mať problém s odovzdaním náuky, ale opak bol pravdou. V prameňoch sa uvádza len niekoľko mien jeho žiakov a z nich najzásadnejšie postavenie mal Chuej – Kche (Eka, pôvodným menom Chén kuāng čit. Šen – Kuang, asi 487 – 593 ) a ten potom zaistil pokračovanie zenovej tradície v Číne ako druhý patriarcha. Podľa najznámejšieho podania vo Wu – men – Kuang, zbierky kóanov z 13. storočia. Eka žiadal Bódhidharmu, aby ho prijal do učenia, ale on neodpovedal. Eka čakal vonku v snehu a keď po dlhej dobe nedostal odpoveď, v zúfalstve zobral meč a odťal si ľavú ruku, aby dokázal svoju odhodlanosť po pravde. Až potom ho Bódhidharma prijal za svojho žiaka. Okrem Eku mal byť ďalším žiakom nejaký Šeng – Fu, ktorý sa údajne po zasvätení na severe Číny presťahoval na juh. Ďalším žiakom bol Tao – Jou a hovorí sa, že s Eka študovali u Bódhidharmy päť až šesť rokov. Tao – Jou mal ako Eka poruzumieť ceste, ale údajne nikdy neučil. Nakoniec to bol práve Eka, komu Bódhidharma odovzdal rúcho, misku a líniu patriarchov spolu s kópiu prekladu Lankavatára sútry. Podľa Dào – xuán jīng – tè chuán – téng – lǔ (Tao – Süanovho Ťing – Te Čchuan – Teng – Lu) krátko potom, ako Bódhidharma odovzdal svoju líniu Chuej – Kcheovi (Ekovi),umiera piateho dňa desiateho mesiaca roku 528 otrávený žiarlivým mníchom. Ale to je len jedna z mnohých verzií. Iná verzia hovorí o tom, že zomrel na brehu rieky Luo a neuvádza sa dátum ani príčina smrti. Bódhidharmove pozostatky mali byť pochované v blízkom Luo – Jangu v chráme Tinglin na hore Medvedie ucho. Nezanechal po sebe skoro žiadne písomnosti, až na jednu výnimku v podobe malého diela pod názvom Kázanie Bódhidharmu. Niektoré autority spochybňujú autentickosť toho diela a hovoria o podvrhu pozdejšieho dáta, ale je to v podstate irelevantné. Budeme sa držať dostupných faktov.
Dielo má úvod a tri hlavné časti:
Zásady praxe/úvod
- Reč krvného obehu
- Reč prebudenia
- Reč prenikania
Oboznámenie sa s úvodnou časťou:
Zásady praxe:
Veľa spôsobmi sa dá nastúpiť na Cestu, ale v podstate existujú len dva spôsoby: Cesta rozumu a Cesta praxe. Ísť Cestou rozumu znamená poznať pravdu pomocou inštrukcií a veriť, že všetky žijúce bytosti vlastnia tú istú pravú podstatu, ktorá nie je zjavná, pretože ju zahaľujú vnemy, pocity a nevedomosť. Tí, ktorí sa vymania z nevedomosti a precitnú opäť do skutočnosti, ktorí meditujú hľadiac na stenu a ktorí sú odpútaní od pocitu „ Ja a ostatní“ a hľadia na smrteľníka aj svätca rovnako, ktorých nevzrušujú ani sväté texty, sú v dokonalom a nevysloviteľnom súlade s poznaním. Vstupujú bez úsilia a pevne na Cestu, povedzme pomocou poznania. Vstúpiť na Cestu pomocou praxe znamená, že adept musí prejsť štyrmi vše zahrňujúcimi praxami. Sú to: vytrpenie si krívd, prispôsobiť sa podmienkam, nehľadanie a prax Dharmy.
1.Vytrpenie si krívd
Keď niekoho na Ceste postihne nešťastie, mal by si pomyslieť: po veľmi dlhú dobu som sa odvracal od podstatného ku zbytočnému a prechádzal som všelijakými spôsobmi existencie, často pohltený zlosťou bez príčiny a vinným za rôzne zhrešenia. Teraz aj keď nerobím nič špatného, som trestaný svojou minulosťou. Žiadni bohovia ani ľudia nemôžu vopred tušiť, kedy tieto špatné činy prinesú svoje plody. Prijímam ich s otvoreným srdcom a bez pocitu ukrivdenia. Sútry hovoria: keď ťa stretne nešťastie, nebuď z toho smutný, pretože toto nešťastie má svoj zmysel. S týmto pochopením spočiniete v súlade s mysľou. Vytrpením si krívd vstupujete na Cestu.
2.Prispôsobenie sa podmienkám
Ako smrteľníci sme ovládaní podmienkami a nie sami sebou. Všetko utrpenie a radosť, ktoré zažívame, závisia na podmienkach. Pokiaľ by sme boli požehnaní takou veľkou odmenou, ako je napríklad sláva či šťastná výhra, tak je to plod, ktorý vyrástol zo semena zasiateho v minulosti. Keď sa ale zmenia podmienky, skončí zbieranie plodov. Aký ma teda zmysel tešiť sa zo svojej existencie? Neosobné vedomie aj napriek tomu, že úspech a sklamanie závisia na podmienkach, zostáva rovnaké a teda neubúda ani nepribúda. Tí, ktorí zostávajú neovplyvnení vetrom radosti, ticho nasledujú Cestu.
3.Nehľadanie
Ľudia tohto sveta sú zmätení. Je tu stála túžba po niečom – neustále hľadanie. Ale tí múdri sú prebudení. Dávajú prednosť vedomej prítomnosti pred nevedomým zvykom. Upevnia svoju myseľ na to jemné a vedomé „tu a teraz„ a nechávajú svoje telo meniť sa v závislosti na zmenách období. Všetky javy sú prázdne. Neobsahujú nič tak cenného, po čom by malo cenu túžiť. Úpadok vždy strieda vzrast. Keď niekto pobýva v troch ríšach existencie, je to ako by sa nachádzal v horiacom dome. Mať telo je samo o sebe utrpenie. Pozná ten, ktorý je stotožnený s telom, kľud? Tí, ktorí to chápu, sa odlúčia od všetkého, čo existuje a prestanú vytvárať koncepty a hľadať čokoľvek. Keď nič nehľadáme, sme na Ceste.
4.Dharma
Dharma (Darma) je pravdivý fakt, že základná prirodzenosť je číra. A tak na základe tejto pravdy sú všetky prejavy prázdne. Znečistenie a pripútanosť, subjekt a objekt neexistujú. Sútry hovoria: Dharma nezahrňuje žiadnu bytosť, pretože neobsahuje nečistotu bytostí a Dharma nezahrňuje žiadne „Ja“, pretože neobsahuje nečistoty „Ja“. Tí, ktorí sú múdri na to, aby chápali túto Pravdu a boli s ňou stotožnení, sú zaviazaní k tomu, aby praktikovali podľa Dharmy. A pretože naozaj to pravé neobsahuje nič, po čom by sa malo závistlivo túžiť, tak prebudení odovzdávajú bez ľútosti svoje telo, život a majetok či márnosť darcu, daru a príjemcu. Aby odstránili nečistotu, učia ostatných bez toho, aby boli pripútaní k forme. Takže prostredníctvom svojej vlastne praxe sú schopní pomôcť druhým a oslavovať Cestu osvietenia. V blahovôli tiež praktikujú iné cnosti. Ale zatiaľ čo praktikujú tieto cnosti, aby odstránili nevedomosť, v skutočnosti nerobia vôbec nič. To je to, čo sa skrýva za výrazom praktikovanie Dharmy.
