Ján Čuňo sa narodil 24. februára 1948 v Košiciach. V roku 1953 sa rodina presťahovala do Rožňavy kvôli zmene otcovho zamestnania. tu strávil s dvomi súrodencami detské roky. Začalo ho zaujímať umenie a mal na to aj vlohy, ale kvôli nedostatku financií (rodina žila v skromnejších pomeroch) nemohol ísť na štúdiá do Bratislavy. A tak po odchode z miestnej strednej školy vystriedal pár zamestnaní a venoval sa hudbe. Po ukončení vojenskej služby v roku 1969 ešte krátko pracoval a potom odišiel do Bratislavy, aby sa uchytil ako hudobník, čo sa mu aj podarilo. V krátkej dobe po vykonaní profesionálnych skúšok začala jeho dráha hudobníka z povolania ako gitaristu pod agentúrou Slovkoncert. Pochodil s kapelami pol sveta, hral aj na lodiach a pri tom stretával zaujímavých ľudí. V tom čase sa začal u neho pomaly prejavovať záujem o duchovno. Čoraz častejšie sa vynárali myšlienky o zmysle života, o smerovaní človeka, prečo sme tu atď. Čo ho nadchlo obzvlášť, bol Tibet a jeho mysticizmus. Študoval diela veľkého maďarského učenca a cestovateľa 18. storočia Kőrösi Csoma Sándora, ktorý pešo absolvoval cestu z Uhorska do Himalájí, aby pátral po pôvode Maďarov a popritom napísal za pomoci učeného lámu prvý tibetsko-anglický slovník na svete. Popri hudbe sa Ján začal venovať aj bojovým umeniam, a to konkrétne karate. V roku 1979, keď hral v Štokholme, stretol v jednom veľkom klube japonského majstra karate Joshinao Nanbua 10. dan a začal trénovať. Karate sa potom venoval 14 rokov. Založil prvý oddiel Goju Ryu karate v Rožňave.
Medzitým pri študovaní duchovnej literatúry sa dopočul o zen budhizme vďaka prvým dostupným publikáciám profesora T. D. Suzukiho a cítil, že to by malo byť ono. Karma už pracovala. V roku 1991 v novembri stretol svojho majstra, majstra Kaisena, a pod jeho vedením absolvoval prvý sesshin v Bratislave. Odvtedy sa zúčastňoval pravidelne všetkých sesshinov, ktoré majster viedol na Slovensku, v Poľsku a aj vo Francúzsku. V apríli roku 1992 pomohol zorganizovať veľký sesshin v Rožňave na Kúpeľoch za účasti Sanghi Francúzska, Poľska, Česka aj Slovenska. Tu dostal ordináciu Bodhisattvy menom I JIN – veľký Bodhisattva. Začiatkom roka 1993 nasledoval svojho majstra do Francúzska, kde sa zakladal nový kláštor pri rieke Dordogne „SEI SHO JI“ – kázanie rieky. Tu praktikoval a staral sa o umelecké práce v kláštore, ktorými ho poveril jeho majster. 7. júla 1993 bol ordinovaný na mnícha a dostal meno KO SHIN – Satori mieru. S menšími prestávkami bol celý čas v kláštore ako permanent až do začiatku roka 1999. Niekedy v priebehu februára toho roka raz večer pri meditácii vo svojej malej izbe sa dostavilo poznanie, precitnutie a večná pravda bola vyjavená. Zažil a pochopil význam svojho mníšskeho mena KO SHIN, ktoré mu prezieravo dal jeho milovaný majster. Nakoľko už necítil po tom všetkom až takú potrebu byť naďalej v kláštore, rozhodol sa vrátiť späť do života a v marci 1999 opúšťa kláštor.
S duchovným životom sa nechcel rozlúčiť a tak v roku 2000 stretáva pána Ing. Jiřího Vacka, veľkého českého mystika a spisovateľa a zúčastňuje sa všetkých jeho sesshinov najprv na Morávke v Moravských Beskydách a potom na Slovensku v Jedľových Kostoľanoch. S pánom Vackom bol asi 5 rokov a pri jednej príležitosti sa podarilo uskutočniť veľmi milé stretnutie dvoch ozajstných majstrov. Majster Kaisen sa stretol s pánom Vackom 8. júna 2005 u neho doma v Prahe za účasti žiakov jednej aj druhej strany. Ko Shin sa snažil robiť trochu tlmočníka, ale aj to len minimálne. Atmosféra bola úžasná. Po čase vznikla dilema – ktorý smer si zachovať a v čom pokračovať? Napokon prevládol po zrelých úvahách zen a Ko Shin po týchto úžasných skúsenostiach sa ešte na nejaký čas vrátil do kláštora v Poľsku, aby stabilizoval a strávil tieto poznatky. Tento kláštor bol súčasťou majstrovho učenia a viedla ho poľská Sangha. Asi po roku Ko Shin opúšťa tento kláštor a vracia sa do nového kláštora „HO SHO JI“ – Kláštor žiariaceho štítu neďaleko mestečka Larzac vo Francúzsku. Tento kláštor je už stálym sídlom majstra Kaisena od roku 2005 až doteraz. V roku 2007 Ko Shin natrvalo opúšťa kláštorný život a vracia sa späť na Slovensko do Rožňavy.
