Buddha – život a učenie
1.
Siddhárta Gautama (Siddárta Gautama) sa narodil okolo roku 558 pred Kristom v Kapilavastu. Siddhárta je meno ktoré mu dali rodičia a znamená „ten, ktorý dosiahol cieľ “. Jeho otec Suddhodana (Suddodana) vládol v kráľovstve Shakya (Šakja) a matkou bola kráľovná Maya (Maja). Bolo to na území dnešného Nepálu . Texty hovoria , že krátko nato, ako sa narodil, predpovedali traja yogini (jogíni), že ak sa nestretne s utrpením podmienenej existencie ,vyrastie a bude silným panovníkom. Ak sa s ním stretne , zriekne sa svojho postavenia a prinesie svetu hlboký vhľad. V mladosti ho preto otec zahrnul všetkým , čo si mohol priať , lebo v ňom videl svojho nástupcu na trón. Do svojich dvadsiatich deviatich rokov poznal len radosť. Krátko potom raz vyšiel na prechádzku za brány svojho paláca. Vtedy uvidel chorého, starého a mŕtveho pri pohrebe a pochopil, že toto môže postihnúť každú bytosť a že majetok, bohatstvo a sláva neposkytujú trvalé záruky v ľudskom živote . Vo veku dvadsiatich deviatich rokov krátko po narodení jediného syna Ráhula (Ráula) opustil palác a odišiel do hôr severnej Indie.
2.
Učil sa u rôznych učiteľov a robil aj tie najextrémnejšie praxe, až sa takmer vyhladoval na smrť. Po šiestich rokoch tvrdej askézy zistil, že ho toto všetko neposunulo k cieľu. Zakaždým síce prekonal svojho učiteľa , ale ani jedna cesta neviedla k poznaniu. Rozhodol sa teda , že pôjde svojou vlastnou priamou cestou. Siddhárta sa posadil pod strom Bodhi (Bodi) na brehu rieky Neranyara (Neranjara) a zaprisahal sa , že nevstane kým nedosiahne osvietenie. Nakoniec po šiestich dňoch hlbokej meditácie podľa textov v deň svojich tridsiatich piatich narodenín počas májového splnu dosiahol úplne osvietenie a stal sa Buddhom – Prebudeným. Prvé učenie odovzdal o mesiac neskôr pri meste Sarnáth, skupine piatich azkétov-svojich bývalých učiteľov, ktorí sa stali jeho prvými žiakmi. Bolo to v Gazelom parku v Isipatane, neďaleko Bénaresu. Nasledujúcich štyridsaťpäť rokov učil Buddha na rôznych miestach severnej Indie a južného Nepálu. Založil spoločenstvo mníchov a mníšok – prvú Sanghu (Sangu). Jadrom jeho učenia bola náuka o štyroch ušľachtilých pravdách o utrpení a cesty vedúcej z utrpenia .
- Prvá ušľachtilá pravda o utrpení /všeobecne/
- Druhá ušľachtilá pravda o vzniku utrpenia /pôvod utrpenia /
- Tretia ušľachtilá pravda o zániku utrpenia
- Štvrtá ušľachtilá pravda o ceste vedúcej z utrpenia
1.Pravda o utrpení všeobecne
Od narodenia po smrť je človek v podstate sprevádzaný utrpením. Okrem krátkych chvíľ oddychu a dočasných období pohody je neustále vystavený nemociam, stratám v rodine a na majetku, nedosažiteľným cieľom atď. Dalo by sa zhrnúť, že zrodenie je utrpenie ,staroba je utrpenie, smrť je utrpenie. Nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo je utrpenie a ďalší nespočet príčin v živote človeka je utrpením. V širšom kontexte treba pochopiť, že utrpením je v podstate všetko čo je nestále a premenlivé. Toto všetko je v podstate výsledkom piatich druhov pripútanosti. Tým je myslené upnutie na telesnej existencii. Na procese pociťovania , lipnutie na zmyslových vnemoch , na duševných zložkách osobnosti ako je vôľa , náklonnosti a podobne a na osobnom vedomí. Telesná existencia je spojovaná zo skúsenosťami nemocí, starnutím a potom smrťou. Preto upnutie k nej znamená vystavovať sa stálemu utrpeniu a strachu. Pocity a vnemy sa väčšinou neradia naším prianím a sú často bolestivé a nepríjemné. Duševné zložky ako vôľa, pudy, tendencie a sklony keď nie sú ukojené, spôsobujú utrpenie. A pokiaľ sú ukojené, vedú často k iným pozdejším formám utrpenia, osobné vedomie je v neustálom toku premeny, takže pripútať sa k nejakému druhu vedomia spôsobuje utrpenie z toho, že toho nebolo z rôznych príčin premenlivosti javov dosiahnuté.
2.Pravda o vzniku utrpenia
Dá sa povedať , že jadrom utrpenia je vlastne žiadostivosť ktorá spôsobuje stále nové znovuzrodenie a ktorá je spojená s radosťami a žiadosťami po stále novších ukojeniach vyplývajúcich zo zmyslových žiadostí po existencii alebo neexistencii. Všade tam, kde vo svete vznikajú príjemné a milé veci , tam táto žiadostivosť vzniká a má svoje základy. To vedie k tomu, že bytosti vyhľadávajú príjemné zážitky a snažia sa vyhýbať nepríjemným, pričom dostatočne nerozlišujú dosah svojho konania. Je to dôsledkom nevedomosti o povahe dejov a karmickej odozvy. Žiadostivosť bytostí po zážitkoch, po živote, po existencii je nevyčerpateľnou hnacou silou a energiou, ktorá nezaniká po odoznení kratších, či dlhších ukojeniach. Keď sa opotrebuje a smrťou odpadne, vytvorí si táto energia prevádzaná zárodočnými duševnými zložkami zomrelého, nový telesný organizmus v príbuznom prostredí a celý proces pokračuje ďalej a obnovuje sa dookola v nových a nových zrodeniach. Hovorí sa tomu točenie kola samsáry.
3.Pravda o zániku utrpenia
K tomu vedie úplné zanechanie žiadostivosti a pripútania sa príjemným zážitkom a tým sa človek vyhne karmickým následkom svojich neuvážených činov. Keď je zanechanie žiadostivosti praktikované s plnou dôslednosťou, vyplynie z toho jednanie , ktoré je riadené a určované len vecnými a nevyhnutnými potrebami k zachovaniu života. Život takého jedinca je tak zameraný výlučne na prítomné úsilie a poznanie pravdy. Keď toto poznanie dosiahne, žije na tomto svete už len silou zotrvačnosti svojej (samsárickej) osobnosti. Po opotrebovaní telesného organizmu a príchodu smrti v ňom už nie je žiadny náznak žiadostivosti a pripútanosti, nie sú v ňom žiadne nevedomé sklony a tendencie, ktoré by ho vracali k ďalšiemu zrodu. Všetky tieto telesné a duševné zložky tvoriace empirickú samsárickú osobnosť došli k vyhasnutiu a nastane nirvána-stav vyvanutia
4.pravda vedúca k zániku utrpenia
Je ňou vznešená ôsmi dielna cesta a to:
1.Správne chápanie
2.Správne myslenie
3.Správna reč
4.Správne konanie
5.Správne existenčné prostriedky
6.Správne úsilie
7.Správne uvedomenie
8.Správne sústredeni
1. Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zánik utrpenia, pochopiť cestu vedúcu k zániku utrpenia. To je správne chápanie.
2. Myslenie odpútane od žiadostí, zlovôle, krutosti. To je správne myslenie.
3. Zdržovať sa lží, ohovárania, drsnej reči, prázdnych rečí. To je správna reč.
4. Zdržovať sa zabíjania, brania toho čo nie je darované, vystríhať sa neslušnému sexuálnemu správaniu. To je správne konanie.
5. Vyhnúť sa nesprávnemu spôsobu nadobudnutia živobytia ako krádež, lichva, podvod, klamstvá a nadobúdať svoje živobytie správnym spôsobom. To je správne živobytie.
6. Vyhnúť sa zlým, škodlivým stavom mysle a naopak podporiť pozitívne blahodarné stavy a starať sa o to, aby neboli zanedbané, ale priviesť ich k rastu a dokonalému rozvoju, vyvinúť stálu snahu, prebudiť v sebe energiu, zamerať na to svoju myseľ a úsilie. To je správne úsilie.
7. Vytrvale sústreďovať pozornosť na telo, na pocity, na myseľ, na dharmu s jasným pochopením a bdelo prítomne. To je správne uvedomenie.
8.Je to meditácia-zazen. To je správne sústreden
Toto učil Buddha štyridsaťpäť rokov až do svojich osemdesiatich rokov. Zomrel v Kusinare v súčasnom Uttar Pradesh (Uttar Pradeš )v deň svojich osemdesiatich narodenín. Učenie bolo odovzdané ešte počas jeho života pri známom kázaní na Supej hore, jeho najlepšiemu žiakovi Mahakashyapovi (Mahakašjapovi), ktorý jediný pochopil Buddhovo nemé gesto zo zdvihnutou kvetinou v ruke a s tichým úsmevom potvrdil svoje vnútorne prebudenie. Potom bola Dharma ďalej odovzdaná Anandovi a pokračovala v línii dvadsiatich ôsmich indických patriarchov až k Bódhidharmovi (Bódidarmovi), ktorý preniesol učenie do Číny.
